Izrael `00

Je veľa krajín, ktoré nás pútajú svojou krásnou prírodou, históriou, pamiatkami. Medzi takéto určite patrí aj Izrael, ktorý sme mali možnosť navštíviť v dňoch od 17.-24. januára 2000. Púť do “Svätej zeme” bola o to zvláštnejšia, že bola organizovaná predovšetkým pre telesne postihnuté deti zo školy na Mokrohájskej ulici v Bratislave. Jedinečnosť celej akcie bola podčiarknutá skutočnosťou, že si ju zorganizovali sami študenti, členovia študentskej spoločnosti ESO, s podporou cestovnej kancelárie A-WEAR.

Oddýchnutí po vianočných prázdninách sme s nedočkavosťou počítali dni a hodiny do odchodu. Týždeň v škole sa nám zdal nekonečne dlhý, no predsa sme sa dočkali. V pondelok 17. januára sme sa všetci stretli na letisku v Bratislave. Ťažko telesne postihnutí, zdravotný personál, lekárka, pedagogický dozor, kňazi a ostatní záujemcovia o bližšie spoznanie Izraela, teda spolu 45 ľudí, sa už nedočkavo pozeralo na hodinky a čakalo na povel k nástupu do lietadla. Po colnej kontrole nás autobus odviezol k Boeingu 737, ktorý nás mal na týždeň uniesť do celkom iného sveta. Krátko po deviatej hodine sme sa už pozerali na vzďaľujúcu sa slovenskú zem, zakrytú snehobielou perinou.

Po tri a pol hodinovom lete ponad Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Turecko a Cyprus sme pristáli na Izraelskom letisku. Izrael nás privítal krásnym slnečným počasím s teplotou asi 17 stupňov. Po absolvovaní pasovej kontroly sme nastúpili do autobusu, kde sa nás už ujal náš sprievodca, kňaz Martin Mojžiš. Upozornil nás na niektoré nevyhnutné veci, ujasnili sme si základné pravidlá a naša cesta už smerovala na Jeruzalem.

Púť a prvý živý kontakt s históriou sme začali v Ain Karem, kde sme si pozreli Kostol navštívenia u Alžbety. Podvečer sme prišli do Betlehema, kde sme sa ubytovali v hoteli St. Antonio. Napriek únave sme si ešte večer posedeli v hale hotela.

Utorok sme plní očakávaní začali ostrým tempom, budíčkom o piatej ráno a odchodom na sever krajiny. Naše kroky smerovali na horu Tábor a do Nazareta. V Káne Galilejskej si bolo možné obnoviť manželské sľuby.

Ďalší deň sa niesol v znamení mesta Jeruzalem, kde sme navštívili napríklad Olivovú horu, Getsemanskú záhradu, Kaplnku zrady a cestou späť sme si pozreli Pole pastierov pri Betleheme.

Pre veľkú časť bol štvrtok najočakávanejším dňom, kedy sme cez Betániu smerovali k Mŕtvemu moru. Po niekoľkých kilometroch jazdy kaňonom s kamenistou púšťou sa nám otvorila Jordánska nížina s panorámou Mŕtveho mora. Kúsok severne sme navštívili najstaršie mesto sveta – Jericho. Na okraji mesta sme obdivovali Horu pokušenia so svojimi nedostupnými obydliami. Pobrežie mora nás privítalo veterným počasím a naše nádeje na kúpanie slabli. Vietor prepukol v púštnu búrku a po pár minútach strávených na brehu najnižšie položeného miesta na zemskom povrchu, šli sme radšej do bezpečia autobusu. Našli sa odvážlivci, ktorí sa ponorili do vĺn a zažili tie jedinečné zážitky z vody. Naša skupina sa rozdelila na dve časti. Prvá išla do pevnosti Massada a navštívili Kumrán, miesto nálezu zvitkov svätého písma. Druhá časť sa vydala naspäť do hotela, pričom sme si pozreli Caprice – fabriku na brúsenie diamantov v centre Jeruzalema.

V piatok sme sa zasa vybrali na sever krajiny, cez Jericho a popri rieke Jordán ku Galilejskému jazeru. Pri výtoku rieky Jordán z jazera sme si obnovili krsty. Po výstupe na neveľký kopec nad jazerom sa z Hory Blahoslavenstiev naskytol krásny pohľad na celé okolie Genezaretského jazera. Neďaleko odtiaľ sa na pobreží nachádzajú vykopávky Kafarnaumu, kde sme ochutnali i slávnu “Petrovu rybu”.

Určite najcennejším dňom pre všetkých pútnikov bola sobota a návšteva starého Jeruzalema. Centrum mesta je preplnené pamiatkami a zážitky z Baziliky Božieho hrobu, Hory Sion či od Múru nárekov sa iba ťažko dajú opísať. Absolvovanie krížovej cesty “Via Dolorosa” bolo pripomenutím utrpenia Ježiša. Vyvrcholením celej púte bola návšteva Božieho hrobu a Kalvárie, kde sme sa napriek dlhej rade ľudí a značným bariéram, predsa dostali. Na tom čarovnom mieste sa mohol každý z nás zamyslieť nad sebou. Samotné miesto Golgoty mu na to dávalo veľký dôvod. Posvätné židovské miesto pri Múre nárekov sme si s pozreli s povinnými prikrývkami hlavy. Miesto bolo pomerne prázdne, čo nám umožnilo dobre si poobzerať i samotné zákulisie, kde sa veriaci modlia.

Nedeľné doobedie sme využili návštevou mešity v Hebrone a popoludní sme si pozreli hotel St. Jozeph, kde bývala druhá časť pútnikov. Poobedie sme strávili v Jaskyni mlieka v Betleheme. Podvečer sme sa mohli v Bazilike narodenia dotknúť hviezdy, symbolizujúcej miesto narodenia Ježiša Krista. Samotná bazilika je najstarším kresťanským chrámom na svete.

Posledný deň sme sa omšou v Kostole sv. Antona definitívne rozlúčili s Betlehemom. Po krátkej zastávke pri parlamente a obhliadke Židovského svietnika sme sa vydali k letisku, kde nás už čakalo naše lietadlo s usmiatymi a milými letuškami.

Za všetkých odozvy dvoch účastníkov:

Iba málokomu sa ponúkne v živote šanca navštíviť svätú zem a zhliadnuť miesta, po ktorých kráčal Boží syn a kde vôbec prežil svoj život od svojho zrodu až po jeho smrť na dreve kríža. Sú to silné dojmy a pocity, ktoré človeku nielen formujú, ale i zmenia jeho postoj k istým veciam, iste že to človeka poznačí aj v otázke pevnosti viery, pokiaľ bol predtým maloverný. No nejde len o to. Viete, môžete byť kdekoľvek na svete, ale pokiaľ tam nie ste s ľuďmi, ktorým na Vás záleží nestojí to za veľa.
A práve o tom chcem hovoriť. Mal som okolo seba pár jednotlivcov, ktorí ma doslova zahŕňali láskou, pozornosťou, ochotou pomôcť, priateľským slovom, milým úsmevom a Boží duch z nich priam sálal a cez nich oslovil a zmenil i mňa. Sú to priam boží ľudia a ja som cez nich dostal strašne veľa dobrého a pekného.
Môžem povedať, že za posledné dva roky som nezažil nič krajšie. Neviem, čo viac dodať, žiadne slová vďaky nevyvážia to, čo som dostal, napriek tomu však nesmelo šepkám Ďakujem.

Michal

Väčšina ľudí si spomenie na Pána Ježiša až vtedy, keď je zle. Pokým je človeku dobre, nemá čas na duchovný život a myslí si, že ho nepotrebuje. Človek poznačený nejakou zlou udalosťou sa však často s nádejou obracia na Pána Ježiša alebo Pannu Máriu. Vidí v nich svoju poslednú nádej.
Týždeň strávený vo Svätej zemi mi pomohol bližšie spoznať učenie Ježiša Krista i prostredie, v ktorom žil. Púť vo mne prebudila túžbu dozvedieť sa viac a zároveň mi pomohla pochopiť písma z dávnych čias. Verím, že môj záujem bude stále narastať a prepukne do potreby vrátiť sa na miesta, tak dôležité pre nás všetkých.

Peter