Čierny Balog `02

Tentokrát 15. jún vyšiel na sobotu, deň, kedy sa v Čiernom Balogu každoročne koná akcia „Deň telesne postihnutých detí“. Tradične sme sa zásluhou občianskeho združenia Aktívny vozík pripravovali v Košiciach a menšia skupinka aj v Bratislave.

Po dvoch upršaných týždňoch sme sa tešili, že konečne sa začína ukazovať slniečko. Práve predpoveď na sobotu, deň konania, bola najlepšia.

Ráno, krátko po siedmej sa už všetci účastníci viezli do miesta konania. Krátko pred jedenástou nás už čakali usporiadatelia Katka a Peter. Po oddychu, krátkych organizačných informáciách a prehliadke múzea železničky sme sa mohli schuti najesť pikantného guľášu.
Hlas výpravčíčky nás o chvíľu upozornil, že sa blíži čas odjazdu toho nášho vláčika. Jazda smerovala do Vydrova, kde sme sa po krátkom pochode utáborili na lúke s ohniskom. Táborisko bolo obsadené skupinkou turistov, no tí sa s nami radi podelili o posiedky i rozložený oheň.

Mali sme čas na vybláznenie a vybehanie sa, čo sa nám podarilo takmer všetkým. Futbalová lopta bola prvou hrou, ktorá precvičila našu zdatnosť, ktorú onedlho otestovala ďalšia súťaž. Fúkanie veľkých balónov… nebolo to až také jednoduché. Jeden cvičný pokus a potom naostro. Súťažiaci boli usilovní, no víťaz iba jeden. Rozhodol až „rozstrel“ papier – kameň – nožnice, v ktorom vyhral najlepší fúkač – Peťo z Košíc.

Po nasledujúcom kole futbalu sme už boli všetci dostatočne vyhladovaní a tak sme nedočkavo čakali, kedy príde rad na nás a budeme si môcť pochutnať na chrumkavej dobrote. Domáci chlebík, cibuľka a horčica dodávali jedlu tú najlepšiu chuť a pri vôni ohňa a lesa všetkým neuveriteľne chutilo.

Tajomné krabice a usmerňovanie všetkých na ihrisko dával tušiť, že sa bude diať niečo dôležité. Skutočne, po zhromaždení sa mohli zúčastniť všetci vedomostnej súťaže, ktorú vymysleli organizátori. Malí školáčikovia mali možnosť vybrať si veľkého pomocníka, väčší sme túto možnosť mali len po zvážení poroty, že vybraná otázka je dosť ťažká i pre viac hláv. Nuž, tak sme jeden po druhom súťažili a … vyhrávali. Veľkí i menší, zdravší i vozíčkari, všetci si napokon zaslúžili nejakú odmenu. Všetci účastníci dostali podrobnú mapu Veporských vrchov na lepšie zorientovanie sa. Hoci bolo ťažké počúvať zaujímavé otázky pri pohľade na krásne ceny, predsa sme sa dozvedeli veľa nových informácií. Náhodným výberom čísla a kategórie sme si mohli vyžrebovať napríklad nálepky, vymaľovávanky, kalendáriky, rozvrhy, perá, farbičky, šiltovky, kazety, CD, tričko alebo krásnu knihu.

Hodiny veľmi leteli a poslednú súťaž sme už museli oželieť. Bol už najvyšší čas zbaliť sa a s ľútosťou sa pobrať domov. Nikomu sa moc nechcelo, no predstava dlhej cesty domov a neskorého príchodu nás predsa len voľky-nevoľky usadila na svoje miesta.
Lúku, našu hostiteľku nebolo napokon ani nutné veľmi upratovať, všetci sme boli natoľko disciplinovaní, že na pár papierikov nikde nič nebolo, čo do lesa nepatrí. Posledný pohľad, zamávanie organizátorom a odjazd.
Napriek únave sme sa všetci zhodli, že akcia sa vydarila a opätovné stretnutie o rok je už teraz takmer isté.

Poďakovanie patrí preto organizátorom: Katke, Renke, Tonke, Peťovi, Miškovi, Mirkovi, Jarkovi a členom Čiernohronskej železničky, ktorí nám zorganizovali krásny deň v nádhernom prostredí a príjemnej spoločnosti.