Monako `03

Prelom jari a leta je obdobím, kedy príroda láka na prechádzky, výlety i púte. Tie väčšie akcie si vyžadujú plánovanie už v zime a práve vtedy vznikol nápad usporiadať poznávací výlet. Trasa viedla Talianskom s odbočkou do Monaka. Časom sa pôvodný plán zmenil, prevažná časť cesty sa presunula na územie Francúzska a výlet nabral charakter púte.

Organizátori mali niekoľko týždňov plné ruky práce a prihlásení účastníci sa čoraz viac tešili na blížiaci sa deň odchodu. Ten bol stanovený na piatok večer, 30. mája. Zraz bol určený do dvoch miest: v Žiline sa stretla väčšina účastníkov už po 17. hodine. Na parkovisku už stál pripravený autobus s tandemom vodičov, známych z predchádzajúcich akcií. Boli teda predpoklady na rýchle zvládnutie naloženia i usporiadania batožiny a najmä vozíkov. O hodinu už bolo všetko pripravené na cestu a natešení, prevažne mladí účastníci sa stali hlavnými hrdinami príbehu. Cestou do Bratislavy bol čas na poriadne zvítanie sa starých známych, ktorí sa dlho nevideli. Bolo pekné počasie, nuž všetci hovorili o tom istom – o najbližších dňoch, ktoré spolu prežijú. V Bratislave bola nevyhnutná prestávka, kde sa pripojili ďalší účastníci. K autobusu sa prišlo rozlúčiť aj niekoľko priateľov a krátko po 23. hodine sa vydal na cestu Európou.

Pár minút trvala cesta do Európskej únie, ktorá privítala účastníkov nezvyčajne hladko. Rakúskym územím viedla trasa na juh, Viedňou, Grazom a Villachom na hranice Talianska. Ďalších zhruba 200 km po Benátky už prešli naozaj rýchlo a všetci mohli obdivovať panorámu svetoznámeho mesta na ostrovoch. Celá sobota bola vyhradená na prehliadku mesta a bolo dosť ťažké potláčať nadšenie niektorých účastníkov, ktorí by sa boli najradšej hneď rozutekali. Spoločný presun miestnou dopravou na Námestie Sv. Marka a stručné informácie vedúceho púte boli bodkou skupinovému programu. Každý si mohol individuálne alebo v skupinke prezrieť mesto. Bazilika Sv. Marka, okolie námestia a niekoľko uličiek boli prístupné i vozíčkárom, ďalej boli ich možnosti značne obmedzené. Popoludní sa viacerí stretli pri oddychu v parku. Zabával ich pár mierne šialených mužov: jeden Poliak, druhý zrejme domáci. Občas sa tvárili, akože sa bijú, viditeľne sa však predvádzali a poznali. Boli atrakciou pre všetkých v okolí. Podvečer sa účastníci sústredili na námestí, kde si urobili hromadnú fotku. Nasledovala cesta k autobusu a príprava na cestu nočným Talianskom. Únava sa naplno prejavila po prvých kilometroch a iba málokto sledoval trasu. Väčšinu účastníkov prebrali až zákruty cesty do Monaka, kde bol plánovaný program na nasledujúci deň. Bola však nedeľa, deň konania Veľkej ceny a po problémoch s parkovaním a dopravnými obmedzeniami sa všetci zhodli na nutnosti odchodu do Cannes. Promenáda bola vhodná na oddych a takmer všetci zamierili na pláž. Kúpanie a opaľovanie bolo hlavnou náplňou dňa, ktorý ukončili niektorí ešte prechádzkou centrom krásneho mesta a prezreli si i slávny chodník slávy. Večer, po krátkej jazde k hotelu sa všetci ubytovali, a mohli tak oddychovať pred druhým náročným dňom na Azúrovom pobreží. V pondelok ráno sa po raňajkách uberala cesta niekoľko kilometrov na sever, do Nice, ktoré si však pútnici prezreli len z autobusu. Konečná bola až v Monaku, na ktoré sa všetci už veľmi tešili. Bolo tam naozaj čo pozerať: kniežací palác, kasíno, múzeá, oceánografické múzeum, botanická záhrada, prístav s krásnymi jachtami, či deň predtým jazdená trať pretekov Formuly 1. Večer sa na tvárach všetkých objavovala únava no i ľútosť, že deň určený pre tento krásny kúsok zeme sa končí. Málokto očakával ešte niečo krajšie…

Noc, prežitá v autobuse už nebola taká hrozná, nový režim si pomaly osvojili i unavené telá. Netypické polohy spánku boli jasným dôkazom, že spať sa dá hocikedy a hocikde. Ráno ohúrilo všetkých – blízkosť Lúrd a prítomnosť kvapiek na oknách autobusu – to nebola tá najlepšia kombinácia. Pochmúrna obloha južného Francúzska sa však napokon zázračne vyjasnila. Lurdy privítali autobus účastníkov zo Slovenska omšou, ktorou sa paradoxne lúčila veľká skupina Slovenských pútnikov s miestom zjavenia Panny Márie. Po omši nasledovala krátka návšteva jaskynky a stretnutie s biskupom. Popoludní sa účastníci presunuli do turistického mestečka Cité Saint – Pierre, kde bolo v pavilóne St. Vincent de Paul ubytovanie. Nevyhnutná chvíľka na oddych vystriedal výdatný obed a návrat na ubytovňu. Po relaxe a večeri sa všetci tešili na spoločnú púť k jaskynke, kde zapálili v tichu prosieb spoločnú sviečku. Nasledoval sviečkový sprievod, fascinujúci pre každého návštevníka Lúrd. Návrat do Cite bol samozrejme dobrovoľný. Skupina mladých sa oddelila a zostala ešte v meste. Chlapci i dievčatá mali chuť vyskúšať čapované pivo, vínko, džús či čaj… Partia mladých stredoeurópanov urobila v tamojšej reštaurácii skvelú atmosféru. Bojový pokrik, prevzatý od hokejistov: ciki caki ciki cak hej hej hej Slovenskoooo… čoskoro strhol i obsluhujúci personál, ktorý sa pripojil k zábave. Tá pretrvala takmer do pol tretej ráno a nasledovala cesta do Cite, čo bolo asi 1,5 km do kopca.

Na druhý deň bola naplánovaná prehliadka hlavnej baziliky, podzemnú baziliku Pia X si skupina pútnikov vychutnala priamo počas medzinárodnej omše, ktorej sa zúčastnilo asi 20 tisíc pútnikov. Výdatný obed bol rozlúčkou zo Cité a naloženie batožiny zasa neklamným znakom blížiacej sa rozlúčky s Lurdami. Opätovná návšteva jaskynky, kúpele a krížová cesta bol popoludňajší program. Niektorí stihli ešte malé nákupy v obchodíkoch so suvenírami. Podvečer sa všetci účastníci rozlúčili s pútnickým miestom a trasa viedla do hlavného mesta krajiny – Paríža.

V autobuse sa veselo spievalo, zabávalo, hrali karty… Postupne sa odmlčali i najväčší zabávači a len pár jedincov sledovalo výčiny počasia za oknom. O 9. ráno vítali pútnikov brány Versailles, kde sa dosýta nabažili krás tamojších záhrad. Obláčiky sa tiež rozptýlili a obavy z dažďa sa mohli pominúť. Popoludní sa pre mnohých chystal magnet v podobe návštevy Eiffelovej veže. Vozíčkári na druhé poschodie, chodiaci na tretie… Krásny výhľad s krátkym komentárom vedúceho pomohol aj tým menej orientujúcim sa, pozerať na najväčšie skvosty mesta na Seine. Fotografovanie, krátky oddych a cesta na pevnú zem. Všetko trvalo pár desiatok minút a pomaly sa bolo treba presunúť k hotelu. Ubytovanie v blízkosti Montmartru využilo niekoľko najzocelenejších na nočnú prechádzku k chrámu Le Sacré-Coeur, odkiaľ bol krásny výhľad na nočné mesto. Cesta späť viedla popri Irish pube, ktorému neodolal nikto. Opäť veselá nálada, zábava a neskorý príchod znamenal iba malý odpočinok.

Nasledujúci deň v Paríži bol najnáročnejší na kondíciu. Účastníkov čakala túra od Víťazného oblúka cez Champs-elysees, námestie Concorde, Tuilerijské záhrady a Louver k chrámu Notre Dame. Víťazný oblúk ohúril svojou unikátnou polohou i veľkosťou. Champs-elysees ako synonymum luxusných obchodov si pozorne prezerali najmä dámy. Námestie Concorde, známe svojím obeliskom bolo ako všetko doposiaľ obrovské a otváralo cestu do Tuilerijských záhrad. Oázu pokoja však málokto využil na odpočinok, ten si dopriali všetci spoločne pri pyramídach. Balzamom na ubolené nohy bola fontána, ktorú všetci využili na ochladenie. Louver poskytuje zážitky pri prehliadke zvnútra, na to však nebolo času. Zoskupení účastníci sa popri Seine uberali k Mestskému ostrovu, kde dominuje chrám Notre Dame. Čas na prehliadku nebol veľký, všetci sa preto ponáhľali vychutnať si majestátnu stavbu zvnútra. Okamih na modlitbu, zapálenie sviečky i prosbu sa určite viacerým vryl do pamäti. Jedna z dominánt mesta slúži aj ako kóta na meranie vzdialeností iných svetových metropol. To bolo zároveň posledné plánované miesto prehliadky. Popri Seine sa najkratšou trasou pomaly dostávali skupinky až k autobusu.

Bol piatok podvečer a bola tu chvíľa odchodu domov, ktorú chcel každý posunúť čo na neskôr. Všetko má svoj vyhradený čas a noc bola vyhradená na presun Francúzskom a Švajčiarskom do Lichtenštajnska. Malá krajina v objatí Álp toho na pozeranie veľa neposkytuje, relax sa preto obmedzil na posedenie na terasách a návštevu niekoľko zaujímavých pamiatok. Určite všetkých však prekvapila svojou čistotou a tichým životom. Nočná jazda Rakúskom ukončila trasu Európskou úniou a ráno po 7. sa autobus s účastníkmi už nachádzal na území Slovenska.

Niekoľkí unavení pútnici ukončili strastiplnú cestu v Bratislave, odkiaľ ostatní pokračovali na sever Slovenska. Cestou ešte niektorí povyťahovali posledné zásoby antistresových a dezinfekčných nápojov, nuž veselosťou sa to iba tak hmýrilo. Pol dvanástej… nedeľa 8. júna, miesto ukončenia akcie Žilina a konečný stav 4900 kilometrov.
Konečná bilancia je fascinujúca: navštívilo sa sedem krajín, päť hlavných miest, prežilo spolu 210 hodín…

Boli to veľmi príjemné dni, hoci veľmi únavné. Niekomu sa páčilo viac, niekomu menej. Nikdy sa nedá naplno vyhovieť každému z 38 ľudí. Práve toľkí boli počas celej cesty členmi veľkej rodiny, ktorú dalo dokopy a určovalo jej program niekoľko málo ľudí. Viac-menej boli dvaja. Cicuška a Cicuško. Aspoň takto im teda patrí poďakovanie.