Čierny Balog `04

Po ročnej prestávke prišiel opäť stred júna, keď v krásnom prostredí Čierneho Baloga, pár nadšencov usporadúva „Deň telesne postihnutých detí.“ Čiernohronská železnička a ich sesterské občianske združenie Vydra pripravila pre deti s hendikepom zaujímavý program. Je na škodu, že záujem cieľovej skupiny nie je taký, ako by si podobné akcie zaslúžili. Takmer šesť desiatok – predovšetkým detí – sa stretlo krátko pred jedenástou vo Vydrovskej doline. Premenlivé počasie vyvolávalo síce spočiatku na tvárach usporiadateľov otázniky, no napokon všetko dobre dopadlo.

Po krátkom oddychu a občerstvení sa zraky všetkých prítomných upierali na pódium, kde sa začalo odohrávať vystúpenie detského folklórneho súboru Malá Kýčera. Po peknom programe a obhliadke okolia amfiteátra sa všetci účastníci presunuli vláčikom na hlavnú stanicu železničky do Čierneho Baloga. Chutný guľáš nasýtil už vyhladnuté brušká malých i väčších nezbedníkov, ktorí si prezerali i zaujímavú expozíciu malého múzea ČHŽ. V príjemnom prostredí si všetci mohli vypiť nejaký ten nápoj a po chvíli sa opäť vláčikom presunula celá skupina do Vydrovskej doliny, kde bol plánovaný ďalší program. Organizátori si už po tretíkrát zvolili pekné miesto pri potoku, kde postriežky, ohnisko i pekná lúka plne zodpovedali potrebám nezbedných účastníkov.

Na parkovisku pri cieľovej staničke sa pohľady všetkých upreli na skupinku mladých mužov, ktorí predvádzali pravé ryžovanie zlata, ukážky vzácnych kameňov a po krátkych poučných výkladoch o zlatokopectve u nás si mohli predvedené nerasty zakúpiť. Presun na konečné miesto akcie už dával tušiť nadšenie viac i menej postihnutých detí. Po nevyhnutnom utáborení sa rozbehli súťaže, v ktorých boli zaangažované všetky deti i ich dozorujúci kamaráti. Šikovnosť detí sa odrazila vo vyrovnaných výkonoch, ktoré veľmi sťažovali rozhodovanie organizátorov. Najnáročnejšiu – vedomostnú súťaž po napínavom závere napokon rozhodla až druhá rozstrelová otázka, v ktorej rozhodla iba pohotovosť a rýchlosť odpovede člena druhého družstva. Počiatočný smútok menej úspešného družstva sa vytratil už o chvíľku, keď sa dozvedeli, že všetci účastníci budú odmenení. Naozaj každý si zaslúžil nejaký ten darček, cenu, ktorá vykúzlila úsmev na tvárach tak malým, ako aj veľkým.

Výkonmi i hrami unavené deti sa hneď nato usadili okolo ohniska, kde mali prichystané špekáčiky na opekanie. Šikovní muži rozložili už skôr pravú opekačskú vatru, tak poživeň bola hotová veľmi rýchlo. Nasýtené brušká nezbedníkov však vôbec neobmedzovali a tak lúka bola po celý čas zaplnená hry chtivými návštevníkmi. Hodiny však veľmi rýchlo plynuli a bol čas myslieť na odchod. Najaktívnejší chlapci pozbierali neporiadok a ostatní sa postupne naložili do autobusu. Smutné tváre detí dávali organizátorom na vedomie, že celé podujatie dopadlo na výbornú a že o rok sa všetci opäť stretneme v srdci Slovenska.