Grécko `05

Už pár dní po príchode z Lúrd sa nás ľudia pýtali: „Tak kam sa pôjde nabudúce?“ Odpoveď bola jednoduchá: Za slnkom. Naša predstava bola zameraná viac na druh akcie, nie miesto. Nechceli sme sa tentokrát naháňať za krásami historických, hlavných, či pútnických miest, obdivovať krajinu a poznávať ľudí. Naopak, chceli sme viac spoznávať seba, mať čas a priestor na bližšie zoznámenie sa, rozhovor i prechádzku. Mať možnosť ľahnúť si na slnečnú pláž, ísť si zaplávať a večer si sadnúť na kávu či strik.

Vhod nám prišla ponuka CK Fair tour, ktorá organizuje dovolenkové pobyty v Grécku. Majiteľka nám vyšla v ústrety a zabezpečila bezbariérový hotel. Dopravu nám zabezpečoval už osvedčený dopravca a zostávalo iba vybrať termín a začať konať. Chýr o pripravovanej akcii sa rozniesol rýchlosťou vetra a začal sa kolotoč starostí. Bolo nutné stanoviť počet vozíčkárov i asistentov, zabezpečiť organizáciu príprav i realizácie akcie.Časom sa upresňovali všetky detaily a na koniec prázdnin sa napokon tešilo 10 vozíčkárov a 23 chodiacich. Letovisko Olympic Beach, situované na Olympskej riviére, bolo pre nás pripravené od 2. do 11. septembra čistého pobytu.

Vdeň odchodu, 1. septembra, sme sa po pol siedmej ráno začali schádzať v Žiline, kde mala nastúpiť väčšina cestujúcich. Nestačili sme sa zvítať a predstaviť a už nám za chrbtom stál autobus, ktorý nás mal na poldruha týždňa odviesť na juh Európy. Nasledovali krátke inštrukcie organizátora a nakladanie batožín, osádky a vozíkov. Naše srdiečka sa rozbúchali pred pol ôsmou, kedy sme nabrali kurz Grécko.
Pomerne prázdne cesty naznačovali štátny sviatok a tak sme už po hodine míňali Kremnický hrad a mierili na hraničný priechod v Šahách. Tam nás čakalo niekoľko nedočkavých súputníkov, ktorí skompletizovali našu skupinu. Cesta rýchlo ubiehala, no krásne slnečné počasie nás i tak napĺňalo nedočkavosťou. Prešli sme Budapešťou aj Belehradom a so súmrakom sme pokračovali na juh Srbska, do Macedónska a Grécka. Nočnú pohodu prerušovali neoblomní colníci, rušiaci nás z plytkého spánku. S lúčmi slnka sa odhaľovala aj túžobne očakávaná krajina. Modrobiele domčeky, palmy a trblietavá hladina mora boli neklamným dôkazom, že onedlho budeme na mieste.

Po krátkej prestávke v Parálii a úvodnému privítaniu delegátkou Marikou sme sa presunuli do letoviska Olympic Beach. Posunutý čas nám ukrojil hodinu z prvého dňa, no i tak sme už o 10. mali pripravené izby hotela Dias a mohli sme sa ubytovať. Po krátkom oddychu sme sa všetci stretli opäť s delegátkou, ktorá nám priblížila pravidlá pobytu i možnosti vyžitia. Nasledovalo bližšie predstavenie sa všetkých účastníkov a mohol sa oficiálne začať náš pobyt.
Prvé kroky boli rôzne: niekto sa šiel poriadne vyspať, iní utekali k moru, ďalší si to namierili do letoviska, spoznávať – okrem iného, grécku kuchyňu. Prvý večer bol poznačený únavou z cesty a tak terasa i balkóny stíchli pomerne skoro.
Sobota ráno sa už niesla v úplne inom duchu. Po raňajkách sme mali možnosť navštíviť Aliki, bahenné kúpele na pobreží mora. V rybárskej bašte sme spoločne ochutnali morské príšery a šaláty tamojšej kuchyne a zbytok času sme sa mohli kúpať na pláži. Po návrate a večeri sme sa ešte rozpŕchli do mesta. V noci sa odchádzalo do Atén, no kvôli náročnosti výletu využilo túto možnosť iba pár jednotlivcov.

Ostatní sme po raňajkách odišli na výlet pod Olymp, do archeologicky známeho mestečka Dion. Len nedávno objavené pozostatky svätýň Zeusa, Isisa a Demetera nás vtiahli do dávnej histórie krajiny. Strategický hrad Platamonas nás zaujal majestátnosťou a hrdosťou, s ktorou sa vypínal nad okolitou krajinou. Posledným, no o to očakávanejším lákadlom bola návšteva magnetickej hory nad mestečkom Leptokarya. Zákony fyziky tu neplatia, čo dokazovala voda, tečúca do kopca, vozík, idúci bez posuvu a, čuduj sa svete, i autobus, ktorý sa sám pomaly posúval hore svahom.
Nasledujúce dva dni boli kvôli oblakom viac oddychové, vhodné na prechádzky mestom či návštevu blízkej Parálie. Rozptýlením bol grécky večer, na ktorý sa tešili takmer všetci.

Veľkým lákadlom pre návštevníkov Grécka je návšteva Meteory, kláštorov situovaných na vysokých a neprístupných skalách v centrálnej časti krajiny. Časť našej skupiny využila možnosť obdivovať tieto pamiatky v stredu.
Nasledujúce dva dni sme sa opäť viac upriamili na pláž a more. V piatok sa malá skupinka pridala k výletníkom na ostrov Skiathos a večer sme si nenechali ujsť príležitosť navštíviť miestnu diskotéku.
Príchod víkendu neúprosne naznačoval blížiaci sa koniec dovolenky a tak každý využíval čas podľa svojich predstáv. Niektorí sa ešte snažili doopaľovať, iní sa čľapkali v extra veľkých vlnách a ďalší sa vybrali na nákupy. Večer sme si zorganizovali rozlúčku na pláži, kde sme si vychutnali pri hudbe opekané ryby, víno i pivo.

Nedeľa bola naším posledným dňom a smútok v očiach výletníkov nenechával nikoho na pochybách, že sa nám domov moc nechce ísť. Pred obedom sme uvoľnili izby a rozpŕchli na rozlúčku s mestečkom. Posledný gyros, ouzo, pivko, posledná prechádzka po pláži a k hotelu, krátky oddych, večera a nakladanie batožín.
Krátko po pol siedmej miestneho času sme sa pohli v ústrety domovine. Čakala nás dlhá cesta naprieč Macedónskom, Srbskom a Maďarskom, celkom vyše 1400 km za cca 24 hodín.
Slnko sa z oblohy stratilo spolu s Gréckom pred 20. hodinou gréckeho času, o 5. ráno sme míňali Belehrad, o 13. popoludní Budapešť a o 14:30 sme mostom v Komárne „stúpili“ na rodnú hrudu. Po niekoľkých prestávkach sme napokon krátko pred 19. hodinou dorazili do Žiliny.

A čo dodať na záver? Koľko ľudí, toľko názorov; podľa mňa vydarená akcia organizačne bez problémov zvládnutá. Vyčerpanie z cesty je vysoko prevážené zážitkami, dojmami, pocitmi.
Opäť má k sebe bližšie niekoľko vozíčkárov, no najmä nás viac spoznali iní, zdraví účastníci akcie. Posunuli sme si svoje hranice a ukázali aj iným, že aj s ťažkým pohybovým obmedzením sa dá žiť, cestovať, spoznávať krajiny, no najmä byť rovnocenným priateľom, spoločníkom či zabávačom. Tak dovidenia nabudúce. A ozaj, kam to bude?