Chorvátsko ’09

Novi Vinodolski – hotel Lišanj 12. – 21. júna 2009

Vonku zúrili tuhé mrazy a vietor štípal líca, no my sme už premýšľali, kde povedú naše cesty v lete. Veľa ľudí chytil za srdce Jadran, ktorý napokon zvíťazil z možností, ktoré boli v hre. Po ročnej prestávke sme tak opäť vsadili na krásne pláže, čistú vodu, príjemné, našej mentalite blízke prostredie a tiež na geograficky blízku polohu.

Napriek pomerne včasnému termínu a s ním spojených obáv sa rýchlo naplnil stanovený počet účastníkov. Blížil sa termín odchodu a priamo-úmerne stúpalo naše napätie a nedočkavosť. Nastal deň odchodu a my sme sa nakladali do autobusov i áut, aby sme už ráno pohľadmi hladili pokojné vody k nám najbližšieho mora.

Veľký hotelový komplex nás očaril svojím okolím i prostredím, v ktorom bol situovaný. Ochotné chyžné mali pre nás už pripravenú väčšinu izieb a okolo poludnia sme už všetci mali jasno v tom, kde dospíme prebdenú noc. Veľká jedáleň ponúkala možnosť jesť i na terase nad plážou, čo vytváralo príjemné prostredie na relax. Švédske stoly boli najmä pre jedákov veľmi lákavé, pretože ponúkali jedlá veľmi príjemného vzhľadu i chuti.

Hlavným účelom akcie však bola rekondícia a oddych, čo sme začali naplno využívať hneď nasledujúce doobedie. Skupiny našincov sa ponáhľali na poloprázdne pláže, kde sme vo veľkom vyjadrovali nadšenie z mora, vĺn, pláže, no najmä našej prítomnosti na tých miestach. Opisovať takmer rovnaké dni strávené vo vode nemá zmysel, stručne sa zameriam na aktivity mimo plážových radovánok.

Novi Vinodolski je stredne veľké letovisko, čomu zodpovedala i ponuka služieb a možností na vyžitie. Pod hotelom boli plážové ihriská i terasy, preliezky pre deti, požičovňa vodných bicyklov, trampolínové sieťou ohradené klietky, minigolf a každým dňom pribúdali ďalšie atrakcie. Najmä deti trávili veľa času v hotelovom bazéne, starší si mohli zahrať biliárd alebo stolný tenis. Samozrejmosťou boli fakultatívne výlety loďou na okolité ostrovy či do Benátok. V neďalekej Crikvenici je morské akvárium, kde sa však treba individuálne dopraviť.

Teplé júnové večery sme takmer všetci využívali na potulky malebnými zákutiami mestečka, kde nás na pešej zóne lákali každých pár metrov na výbornú jadranskú zmrzlinu. Zaujímavo riešené všadeprítomné lavičky boli miestom odpočinku a ponúkali možnosť sledovať tamojších obyvateľov. Na hotelovej terase bola samozrejmosťou každý večer živá hudba s nácvikom tanca.

Všetko pekné a príjemné sa vždy neuveriteľne rýchlo skončí a platilo to i o našom pobyte v Chorvátsku. Asi by sa nenašiel v našej skupine človek, ktorý by si ešte o pár dní dovolenku nepredĺžil. Sobotná búrka prekazila naše plány na trávenie posledných hodín na pláži a vyzeralo to, akoby nám chcel Jadran uľahčiť odchod domov. Účastníci na autách tak nabrali severný kurz už naobed, zvyšok skupiny si ešte pár hodín počkal na autobus.

Ani vyčerpávajúca cesta nikomu nepokazila tie úžasné dojmy z týždňa v pre nás predsalen exotickom stredomorí. Časť účastníkov sa poznala, pribudli však noví členovia našej cestovateľskej partie a vznikli nové priateľstvá. Kto s kým, kde a kedy sa stretneme nabudúce, nevieme povedať. Veríme však, že pre každého bola účasť v tak vekovo i charakterovo rozmanitej partii prínosná a všetci sme si oddýchli a načerpali energiu na zvyšok roka.